Moje TOP 20 čo vidieť v Ríme
3 dni v Ríme
Antický Rím:
- Koloseum
- Forum Romanum
- Palatín
- Trajánovo forum
- Stĺp Marca Aurelia
- Kapitolské múzeá
- Pantheon
- Anjelský hrad a most
- Diokleciánove kúpele

Renesančný a barokový Rím:
- Bazilika Santa Maria Maggiore
- Vatikán – Bazilika sv. Petra a Vatikánske múzeá
- Lateránska bazilika
- Bazilika sv. Klimenta
- Piazza Navona
- Campo de’Fiori
- Bazilika Santa Maria degli Angeli e dei Martiri
- Bazilika Santa Maria Sopra Minerva
Oddychový Rím
- Fontána di Trevi
- Via del Corso
- Španielske schody
- Piazza del Popolo
- Záhrady Pincio
- Campo dei Fiori
Čo vidieť v Ríme – v tomto článku sa dozvieš o mojich TOP 20 pamiatkach, ktoré by si pri návšteve večného mesta nemal vynechať. Rím nie je len Koloseum, Forum Romanum a Vatikán. Nájdeš tu nespočetné množstvo pamiatok z rôznych období, či už z antiky, zo stredoveku, ale aj napríklad z renesancie. V staroveku sa Rím prezýval Caput Mundi (Hlava Sveta), aby sa zdôraznila jeho veľkosť a vplyv. Dnes patrí k jedným z najnavštevovanejších miest Európy a sveta. Slováci sem každoročne cestujú v hojnom počte.
1. Koloseum
Ikonická pamiatka Ríma, ktorú žiadny turista nevynechá, je Flaviovský amfiteáter. V súčasnosti ho poznáme pod názvom Koloseum. Tento názov pochádza od obrovskej sochy cisára Nera, ktorá stále hneď vedľa amfiteátra. Koloseum zaradili medzi 7 nových divov sveta a musím povedať, právom. Až keď človek vstúpi do Kolosea a vyjde na druhé poschodie, uvedomí si, aká obrovská stavba to je. Začali ho stavať v roku 72 n.l. za vlády cisára Vespasiána, zakladateľa Flaviovskej dynastie. Dokončili ho za vlády jeho syna cisára Tita v roku 80 n.l. Stavali ho z travertínu, rímskeho betónu a tehál. Stalo sa jednoznačne najväčším amfiteátrom Rímskej ríše.
Financie na Koloseum pochádzali z koristi (zlato, striebro), ktorú Rimania získali dobytím Judei v 1. židovskej vojne roku 70 n.l. Otváracie hry, ktoré usporiadal cisár Titus trvali 100 dní. Koloseum dokázalo pojať viac ako 50.000 divákov. Odohrávali sa tu gladiátorské zápasy, lovy zvierat, verejné popravy, ale aj rekonštrukcie rôznych bitiek, vrátane námorných bitiek (lat. naumachia). Gladiátorské zápasy sa tu odohrávali po stáročia. Posledné gladiátorské zápasy sa konali v 5. storočí a zvieracie zápasy až v 6. storočí.
Hypogeum
Koloseum má aj podzemné priestory, tzv. hypogeum. Vybudovali ho najmä za čias tretieho cisára flaviovskej dynastie – cisára Domiciána. Nachádzali sa tu chodby, klietky, technické zázemie ako výťahy, rampy, kladky a pasce. V klietkach držali rôzne zvieratá (levy, tigre, leopardy, medvede, slony, dokonca aj nosorožce a hrochy), ktoré využívali na zvieracie zápasy (venationes). Taktiež v tejto časti gladiátori čakali na vstup do arény. Na svoju popravu tu čakali aj odsúdenci na smrť, ktorých predhodili zvieratám (damnatio ad bestias).
Zaujímavosti
Zaujímavosťou je, že Koloseum malo aj zasúvaciu markízu, tzv. velarium. Táto plátená markíza chránila divákov pred slnkom a dažďom. Okolo hornej časti Kolosea bolo umiestnených 240 stožiarových konzol, ktoré velarium podopierali. Takto sa až dve tretiny Kolosea dokázalo zatieniť.
Po zániku Rímskej ríše začalo Koloseum chátrať a stalo sa zdrojom stavebného materiálu pre iné stavby v Ríme. Travertínové bloky použili napríklad pri stavbe Lateránskej baziliky, baziliky sv. Petra, most Ponte Sant’Angelo, ale aj rôzne paláce. Dá sa povedať, že z časti Kolosea bol čiastočne postavený renesančný a barokový Rím.
Lístky do Kolosea
Kombinovaný lístok do Kolosea, na Palatín a Forum Romanum si zaobstaraj vopred online.



2. Forum Romanum a Palatín
Forum Romanum bolo bijúcim srdcom Ríma, kde sa Rimania každodenne stretávali. Tadiaľto viedli procesie počas triumfov (slávnostných pochodov po významných víťazstvách). Politici na tomto mieste robili svoje verejné prejavy k obyvateľom Ríma. Uskutočňovali sa tu voľby do verejných funkcií, ale aj trestné procesy. Významné osobnosti Ríma tu mali svoje pamätníky a sochy. Dnes je to miesto ruín, ktoré nám pripomínajú zašlú slávu Rímskej ríše.
Konštantínov oblúk (315 n.l.)
Neďaleko Kolosea na Forum Romanum nájdeš Konštantínov oblúk. Cisár Konštantín I. Veľký ho nechal postaviť na pamiatku jeho víťazstva pri Mulvijskom moste v roku 312 n.l. S výškou 21 metrov a šírkou 26 metrov je najväčším rímskym víťazným oblúkom. Časť výzdoby v podobe reliéfov a sôch na Konštantínovom oblúku pochádza z triumfálnych monumentov venovaných cisárom Trajánovi, Hadriánovi a Marcovi Auréliovi.




Titov oblúk (81 n.l.)
Na počesť cisára Tita a jeho víťazstva v Judey roku 71 n.l. nechal cisár Domicián (brat cisára Tita) postaviť Titov oblúk. Na Titovom oblúku triumfálny sprievod cisára Tita po dobytí Jeruzalema. Vyobrazujú aj artefakty (napr. menoru – sedemramenný svietnik), ktoré Rimania ukoristili z Herodovho chrámu.

Víťazný oblúk Septimia Severa (203 n.l.)
Na pamiatku víťazstiev cisára Septimia Severa (vládol medzi rokmi 193 n.l. až 211 n.l.) nad Partmi v roku 203 n.l. postavili víťazný oblúk Septimia Severa. Na oblúku bol cisár zobrazený pôvodne spolu so svojimi synmi – starším Caracallom a mladším Getom. Po smrti Septimia Severa nechal Caracalla Getu zavraždiť. Následne cisár Caracalla nechal odstrániť pamiatku na neho (damnatio memoriae) a jeho podobizeň zmizla aj z tohto víťazného oblúku. Zaujímavosť: Septimia Severa vyhlásili za cisára v roku 193 n.l. rímske légie v Carnunte neďaleko Bratislavy.

Mamertínske väzenie
Len pár metrov od víťazného oblúku Septimia Severa nájdeš Mamertínske väzenie. V tomto väzení uväznili sv. Petra a sv. Pavla. Taktiež tu Cézar väznil galského vodcu Vercingetorixa, ktorého následne počas triumfálneho pochodu ukazoval ako svoju korisť.
Chrám Antonina a Faustiny
V roku 141 n.l. nechal cisár Antoninus Pius postaviť chrám na počesť svojej zosnulej manželky Faustiny. Chrám postavili v štýle hexastylos, t.j. prednú fasádu tvorí šesť stĺpov (korintských). V stredoveku na základoch tohto chrámu postavili kresťanský kostol San Lorenzo in Miranda.

3. Vatikán
Najmenší štát na svete počtom obyvateľov aj rolohou. Vatikán má rozlohu len 0,44km2 a žije tu približne 1000 obyvateľov. Každý deň sem však prichádzajú davy turistov. Vatikán tvorí Bazilika sv. Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, ale aj tzv. ďalšie tri patriarchálne baziliky – Bazilika Santa Maria Maggiore, Lateránska bazilika a Bazilika sv. Pavla za hradbami (Basilica San Paolo Fuori le Mura). Vatikánsky mestský štát vznikol na základe Lateránskych zmlúv, ktoré podpísal pápež Pius XI. a fašistický diktátor Benito Mussolini v roku 1929. Pápež František zvykol z Apoštolského paláca každú nedeľu o 12:00 (ak bol vo Vatikáne) dávať posolstvo mestu a svetu.


Bazilika sv. Petra
Najväčším kresťanským kostolom na svete, keď pojme až 60.000 veriacich. V 1. storočí na mieste dnešnej baziliky stál najprv Caligulov cirkus, ktorý sa premenoval na Nerov cirkus. Práve za vlády cisára Nera pri prenasledovaní kresťanov dal tento cisár ukrižovať sv. Petra. Pochovali ho na cintoríne pri cirku. Práve nad hrobom sv. Petra dal prvý kresťanský cisár Konštantín I. Veľký na žiadosť pápeža Silvestra I. v roku 319 n.l. kresťanský chrám. Kým dostala bazilika súčasnú podobu ubehlo 120 rokov. Stavba započala v roku 1506 na príkaz pápeža Júliusa II. a dokončili ju v roku 1626 za pápeža Urbana VIII. Kupolu navrhol slávny Michelangelo Buonarotti. Na súčasnom vzhľade sa však podieľali aj ďalší významní architekti ako Donato Bramante a Carlo Maderno.
V samotnej bazilike nájdeš nádhernú Michelangelovu sochu Pietà – Panna Mária držiaca mŕtveho Krista (nájdeš ju vpravo pri vstupe). Pietà je jediné dielo, ktoré Michelangelo aj podpísal. Nad hlavným oltárom stojí majestátny bronzový baldchýn od skvelého sochára Gian Lorenza Berniniho. Práve pod baldachýnom sa nachádza hrob sv. Petra. Turisti sa s obľubou dotýkajú nohy sochy sv. Petra pre šťastie Na vnútornej strane kupoly je latinský nápis: Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo Ecclesiam meam („Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev“). Podzemie ukrýva hrob sv. Petra a prvých kresťanov, ale sú tu pochovaní aj pápeži ako Ján Pavol II. alebo Benedikt XVI. Na kupolu bazilika sa vieš dostať a výhľad odtiaľ stojí určite za to.
Námestie sv. Petra a Vatikánske múzeá
Na objednávku pápeža Alexandra VII. navrhol a zrealizoval urbanistické riešenie námestia sv. Petra Gian Lorenzo Bernini. Na vrchole kolonád so sa nachádza 140 sôch svätcov. Od okraja námestia sa zvyčajne ťahá dlhý rad a vinie sa popri hradbách oddeľujúcich štáty Vatikán a Taliansko. Ľudia čakajú na vstup do Vatikánskych múzeí. Lístky si preto radšej kúp vopred online. Návštevu si naplánuj hneď po otvorení, keď tam ešte nie je hlava na hlave. V múzeách sa dá nachodiť aj 7 kilometrov. Zlatým klincom je Sixtínska kaplnka s nádhernými Michelangelovými freskami.


4. Fontána di Trevi
Legenda hovorí, že keď cez plece hodíš mincu do Fontány di Trevi, tak sa do Ríma určite vrátiš. Či je to len zárobková činnosť mesta na jej prevádzku alebo nie, u mňa legenda platila. Baroková Fontána di Trevi je, s rozmermi 26,3 metra na výšku a 49,15 metra na šírku, skutočne monumentálna. Navrhol ju Nicola Salvi a dokončil Giuseppe Panini. Postavili ju medzi rokmi 1732 až 1762. Na malom námestí pred fontánou sa cez deň zvyčajne tlačia davy turistov. Odporúčam navštíviť toto miesto čo najskôr ráno alebo neskoro večer, keď je nádherne nasvietená.
5. Španielske schody
Prečo sa volajú Španielske schody španielske? V dolnej časti schodov sa v paláci Monaldeschi nachádzalo španielske veľvyslanectvo pri svätej Stolici. Španielske schody zvykli byť miestom schody, kde ľudia posedávali, odpočívali a užívali si atmosféru Ríma. V súčasnosti je sedenie na Španielskych schodoch už zakázané pod hrozbou vysokej pokuty.
Španielske schody možno poznáš z filmu Prázdniny v Ríme s Audrey Hepburnovou a Gregorym Peckom. Zazrieť si ich mohol aj vo filme Talentovaný pán Ripley, kde hral Matt Damon a Jude Law alebo vo filme Krycie meno U.N.C.L.E. s Henry Cavillom a Armie Hammerom.
Francesco di Santis navrhol 135 barokových schodov medzi rokmi 1723 až 1725. Monumentálne schodisko vedie na vrchol ku kostolu Trinitá dei Monti zo 16. storočia, ktorý bol v správe francúzskeho kráľovského rodu Bourbonovcov. Pred kostolom je obelisk, ktorý tu vztýčili v roku 1789. Pod schodami nájdeš barokovú fontánu v tvare napoly ponorenej lode - Fontana della Barcaccia. Postavil ju Pietro Bernini, otec slávnejšieho sochára Gian Lorenza Berniniho, medzi rokmi 1627 až 1629. Po pravej strane schodov (z pohľadu človeka, ktorý ide hore) sa nachádza dom, kde žil a v roku 1821 zomrel anglický romantický básnik John Keats.
6. Piazza Navona
Námestie Piazza Navona vyrástlo na pozostatkoch Domiciánovho štadióna, na ktorom sa za kedysi dávno organizovali preteky vozov ťahaných koňmi. Ešte aj dnes pri pohľade z vtáčej perspektívy by si rozpoznal tvary starého circa. Majstrovské dielo architekta a sochára Gian Lorenza Berniniho - Fontána Štyroch Riek (Fontana dei Quattro Fiumi) sem láka množstvo turistov. Gian Lorenzo Bernini ju navrhol v roku 1651 pre pápeža Inocenta X.
Fontána Štyroch Riek
Štyri impozantné sochy predstavujú rieky Níl, Rio de la Plata, Ganga a Dunaj. Tieto rieky symbolizujú Afriku, Ameriku, Áziu a Európu. Socha muža predstavujúceho Rio de la Plata drží ruku hore smerom k fasáde kostola Sant'Agnese v Agone. Akoby sa bál, že sa kostol naňho zrúti. Priečelie kostola bolo navrhnuté Berniniho rivalom Borrominim. Títo dvaja veľkí umelci sa vraj zrovna v láske nemali. Hovorí sa, že Níl má cez oči závoj, aby nevidel Borrominiho dielo. Pravda je však asi niekde inde. Závoj na hlave Nílu mal symbolizovať skutočnosť, že prameň Nílu nebol v tom čase známy. Ganga symbolizuje Áziu a muža s veslom. Obelisk nad fontánou je jedným z 13 egyptských obeliskov v Ríme.
Ďalšie nádherné fontány na Piazza Navona navrhol Giacomo de la Porta. Na južnom konci námestia stojí Maurova fontána (Fontana del Moro) s ústrednou socho maura (moslima), ktorého obklopujú sochy Tritónov chrliace vodu do nižšie položeného bazénika. Na severnom konci námestia Neptúnovu fontánu (Fontana del Nettuno). Ústrednú sochu Neptúna zabíjajúceho chobotnicu pridali až koncom 19. storočia.



7. Pantheon
Z Piazza Navona to je len na skok k ďalšej pamiatke na antický Rím. Na námestí Piazza della Rotonda nájdeš jednu z najzachovelejších stavieb antického Ríma - Pantheon. Pôvodne tento chrám nechal postaviť jeden z najschopnejších vojenských veliteľov cisára Augusta a jeho zať, Marcus Vipsanius Agrippa. Dodnes Agrippu pripomína pôvodný nápis na priečelí Pantheonu, ktorý znamená "M. Agrippa, Luciov syn, postavil za svojho tretieho konzulátu"
- M·AGRIPPA·L·F·COS·TERTIVM·FECIT
V roku 80 n.l. požiar pôvodný Pantheon, s výnimkou priečelia, zničil. Za vlády cisára Hadrián (v roku 126 n.l.) dostal Pantheon súčasnú podobu, ktorú mu dal architekt Apollodoros z Damasku. Od roku 609 n.l. premenili Pantheon na kresťanský chrám. Nazvali ho ako Basilica di Santa Maria ad Martyres a neoficiálne Santa Maria Rotonda. V Pantheone sa nachádza miesto posledného odpočinku maliara Rafaela Santiho, dvoch talianskych kráľov - Viktora Emanuela II. a Umberta I.
Bronzové dvere Pantheonu vysoké 4,45 metra a široké 7,53 metra sú najstaršími dverami v Ríme. Zistilo sa, že sú pôvodnými dverami starého rímskeho chrámu. Výška Pantheonu k okulusu je 43,3 metra. Kupola Pantheonu je až dodnes najväčšou nevystuženou betónovou kupolou na svete. Vstup do Pantheonu je zadarmo. Pred Pantheonom na malom námestí Piazza della Rotonda nájdeš barokovú fontánu s egyptským obeliskom z čias Ramzesa II.

8. Stĺp cisára Marca Aurelia
Na počesť víťazstiev cisára Marca Aurelia v tzv. "Markomanských vojnách" postavili stĺp cisára Marca Aurelia v závere 2. storočia (pravedpodobne ho dokončili v roku 193 n.l.). Nájdeš ho na Piazza Colonna pri Via del Corso. Impozantný, spolu so základňou, 42-metrov vysoký stĺp, ktorý v stúpajúcej špirále lemujú reliéfy s vojenskými výjavmi. Stojí tu už vyše 1800 rokov. Na stĺpe je vyobrazený aj tzv. Zázračný dážď, ktorý zachránil Rimanov vo vojne proti Kvádom, ktorá sa pravdepodobne odohrala na území súčasného Slovenska.


9. Bazilika sv. Jána v Lateráne
História baziliky sv. Jána v Lateráne siaha až do 4. storočia, keď cisár Konštantín I. Veľký, po víťaznej bitke pri Mulvijskom moste v roku 312 n.l., nechal postaviť kresťanský chrám zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi.
Omnium Urbis et Orbis Ecclesiarum Mater et Caput
"Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta" tak znie v preklade do slovenčiny latinský nápis na fasáde baziliky sv. Jána v Lateráne. Tento nápis potvrdzuje, že lateránska bazilika je sídlom rímskeho biskupa (pápeža) a materským kostolom všetkých katolíckych cirkví. Je jednou zo štyroch pápežských bazilík a exteritoriálnym územím Vatikánu.
Oproti cez cestu sa nachádza Pontificio Santuario della Scala Santa (Sväté schody). Podľa kresťanskej legendy sú to schody, po ktorých kráčal Ježiš Kristus do paláca Pontia Piláta v Jeruzaleme. V 4. storočí ich nechala Helena, matka cisára Konštantína I. Veľkého, doviezť do Ríma z Jeruzalema. Veriaci kolenačky stúpajú po 28 schodoch umiestnených v strede, pričom na každom schode sa pomodlia modlitbu.


10. Bazilika Santa Maria Maggiore
Jedna zo štyroch pápežských bazilík Ríma a exteritoriálnym územím patricim Vatikánu. V tejto bazilike pochovali pápeža Františka v roku 2025. Pôvodný kostol zasvätený Panne Márii Snežnej (Maggiore) postavili už v 4. storočí nášho letopočtu za pápeža Libéria (352-366 n.l.). V 5. storočí n.l. za pápeža Sixta III. postavili veľkú baziliku s mozaikami, pričom mnohé sa zachovali dodnes. Bazilika Santa Maria Maggiore má spojitosť aj s našimi slovenskými dejinami. Pápež Hadrián II. pravdepodobne začiatkom roka 868 n.l. položil na oltár baziliky Santa Maria Maggiore liturgické knihy preložené do staroslovienčiny. Povolil používanie staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka kresťanstva popri troch posvätných jazykoch - hebrejčine, gréčtine a latinčine. V tomto chráme sa slúžila slávnostná svätá omša aj v staroslovienčine.

11. Bazilika sv. Klimenta
Bazilika sv. Klimenta (Basilica San Clemente) je veľmi zaujímavé miesto spojené s dejinami Slovákov. Na tomto mieste môžeš pozorovať rôzne archeologické vrstvy. Rímsky dom (domus) spolu s mithraeum (miesto, kde vyznávali pohanského boha Mitra) tvorí najspodnejšiu vrstvu. Nad ňou je súčasná bazilika, ktorá tu stojí už od 4. storočia. No a najvrchnejšia vrstva je stavba z 12. storočia, postavená na predošlých dvoch vrstvách. Prečo zaraďujem toto miesto na zoznam čo vidieť v Ríme? V krypte baziliky sv. Klimenta odpočíva jeden z našich byzantských vierozvestcov, a to sv. Cyril. Pôvodným menom Konštantín (Filozof) priniesol našim predkom písmo hlaholiku. Zomrel v Ríme v roku 869.
12. Kapitolské múzeá
Na jednom z pôvodných siedmich rímskych pahorkoch - Kapitole sa nachádzajú Kapitolské múzeá (Musei Capitolini). Na námestíčku Campidoglio (do súčasnej podoby ho navrhol Michelangelo) pred múzeami nájdeš repliku známej jazdeckej sochy cisára Marca Aurelia. Originál nájdeš práve v Kapitolských múzeách v časti Palazzo dei Conservatori. Táto socha pôvodne stále pri Lateránskej baziliky, kde mali predkovia Marca Aurelia rodové sídlo. Zaujímavosťou je, že sa zachovala úplnou náhodou. Obyvatelia si totiž mysleli, že panovníkom na koni je prvý kresťanský cisár Konštantín I. Veľký. V múzeách nájdeš aj jeho obrovskú sochu, ktorú tam inštalovali len nedávno (2025). Z pôvodnej sa zachovala len jeho hlava a časti tela (ruky s vystretým ukazovákom, časť ruky). Ďalším zaujímavým exponátom je socha vlčice s Romulom a Remom.
Od 6. storočia pred naším letopočtom existoval na Kapitol chrám Jupitera Veľkého (Jupiter Optimus Maximus). Po páde Západorímskej ríše postupne chátral a zanikol. V roku 455 n.l. Vandali dobyli Rím a pozlátené bronzové škridle z chrámu ukradli. Dnes zostali len časti základov ako spomienka na tento chrám v rámci expozície Kapitolských múzeí.

13. Altare della Patria (Oltár vlasti)
Neprehliadnuteľná pamiatka v Ríme z konca 19. a začiatku 20. storočia na počesť kráľa Viktora Emanuela II., ktorý sa stal prvým panovníkom zjednoteného Talianska. Aj preto sa niekedy nazýva aj Pamätník Viktora Emanuela II. V centre stojí jazdecká socha Viktora Emanuela II., vysoká 12 metrov. Na vrchole vidíš dve impozantné bronzové kvadrigy, vozy ťahané štyrmi koňmi, ktoré predstavujú jednotu a slobodu. Hrob neznámeho vojaka, miesto, kde horí večný oheň, strážený vojenskou čestnou strážou, symbolizuje všetkých padlých Talianov, ktorí položili život za vlasť.
Taliani toto miesto niekedy prezývajú aj „písací stroj“ alebo „svadobná torta“, kvôli jeho nezameniteľnému tvaru. Je to však predovšetkým národné pamätné miesto, kde sa konajú oficiálne štátne oslavy, napríklad 2. júna na Deň republiky. Ak sa rozhodneš vystúpiť výťahom na vrchol terasy, čaká ťa jeden z najkrajších panoramatických pohľadov na Rím – od Fora Romana až po kupolu Baziliky sv. Petra.
14. Bazilika Santa Maria Sopra Minerva
Doslova na skok od Pantheonu stojí bazilika Santa Maria Sopra Minerva. Zvonka pôsobí nenápadne a stroho. Mohlo by sa stať, že by človek len prešiel okolo nej bez povšimnutia. Na námestí pre ňou by možno pozornosť pritiahol len mramorový slon, ktorý nesie na chrbte egyptský obelisk. Slona navrhol sochár Gian Lorenzo Bernini a vytvoril jeho žiak Ercole Ferrata. Avšak vnútri tejto baziliky nájdeš poklad - Ježiš Kristus Spasiteľ, ktoré vytvoril slávny Michelangelo v roku 1521. Taktiež tu je niekoľko diel Gian Lorenza Berniniho. Zaujal ma tiež nebesky modrý strop s hviezdami. Hrobku tu má sv. Katarína zo Sieny.



15. Bocca della Verità
Bocca della Verità alebo Ústa pravdy. Aj túto pamiatku si mohol zazrieť vo filme Prázdniny v Ríme s Audrey Hepburnovou a Gregorym Peckom v hlavnej role. Veľký mramorový kruh so zobrazením tváre s otvorenými ústami, umiestnený na portiku baziliky Santa maria in Cosmedin. Podľa legendy Ústa pravdy slúžili ako detektor lži. Kto vloží do nich ruku a vysloví klamstvo, Ústa mu odseknú ruku. V skutočnosti pravdepodobne slúžili ako kanalizačný poklop od Cloaca Maxima (hlavná kanalizácia starovekého Ríma). Námestie Forum Boarium, kde sa nachádzajú, kedysi slúžilo ako bitúnok pre dobytok.

16. Záhrady Pincio
Jedným z najkrajších vyhliadkových miest v Ríme je terasa v záhradách Pincio. Tieto záhrady nájdeš nad námestím Piazza del Popolo. Dole leží Piazza del Popolo s egyptským obeliskom uprsotred a dvojicou kostolov Santa Maria dei Miracoli a Santa Maria in Montesanto. Medzi nimi začína známa obchodná ulica Via del Corso. V diaľke uvidíš kupolu baziliky sv. Petra. Záhrady zdobia busty známych talianskych umelcov, básnikov a mysliteľov.

17. Basilica San Pietro in Vincoli
Na pahorku neďaleko kolosea stojí nenápadná staroveká Bazilika svätého Petra v reťaziach (Basilica San Pietro in Vincoli). Nechala ju postaviť manželka cisára Valentiniána III. cisárovná Licinia Eudoxia v roku 431 n.l. Účelom tejto sakrálnej stavby bolo uchovanie reťazí (vincoli), ktorými bol podľa tradície spútaný apoštol Peter, prvý pápež, v jeruzalemskom väzení. Podľa legendy cisárovná Licinia Eudoxia dostala reťaze od svojej matky. Následne ich poslala pápežovi Levovi I. Veľkému. Ten mal k dispozícii reťaze, ktorými zasa svätého Petra držali v rímskom väzení. Keď ich pápež položil k sebe, vraj sa spojili do jedného celku. Tieto reťaze sv. Petra sú vystavené v presklenom relikviári v tejto bazilike.
Bazilika však okrem reťazí sv. Petra uchováva aj Michelangelovo majstrovské dielo - Mojžiša s rohami. Socha tvorila časť náhrobku pápeža Júlia II. Ten si objednal pôvodne oveľa väčší náhrobok s viacerými sochami. Napokon Michelangelo dokončil len niekoľko sôch. Mojžiša umiestnili do baziliky až v roku 1545. Rohy vznikli nesprávnym prvým latinským prekladom Biblie (vulgáta). V bazilike je pochovaný aj známy diplomat, teológ a filozof Mikuláš Kusánsky.



18. Anjelský hrad a Anjelský most
Pôvodne mauzóleum cisára Hadriána postavili okolo roku 135 n.l. Neskôr mauzóleum premenili na pevnosť, hrad. V roku 590 n.l. počas morovej epidémie v Ríme usporiadal pápež Gregor I. procesiu k Hadriánovmu mauzóleu. Podľa legendy sa nad hradom zjavil archanjel Michal, zasunul meč a mor ustúpil. Odvtedy sa hrad volá Castel Sant’Angelo, po slovensky Anjelský hrad. V stredoveku hrad spojili s Vatikánom tajnou chodbou (Passetto di Borgo), cez ktorú pápeži utekali v časoch nebezpečenstva. Tajnú chodbu využil pápež Klement VII. v roku 1527, keď Rím rabovali vojská cisára Karola V. Hrad tiež v minulosti slúžil ako väznica.
Anjelský most prekonáva rieku Tiber. Nechal ho tiež postaviť cisár Hadrián. Neskôr ho barokový majster Gian Lorenzo Bernini ozdobil sochami anjelov, z ktorých každý nesie nástroj Kristovho umučenia – napríklad tŕňovú korunu, klince či kríž.


19. Námestie Piazza del Popolo a Via del Corso
Piazza del Popolo (Námestie Ľudu) patrí medzi najikonickejšie rímske námestia a celé stáročia bolo vstupnou bránou do Večného mesta. Nachádza sa na severe historického centra, pri bráne Porta del Popolo, ktorá bola kedysi súčasťou Aureliánskych hradieb. Obelisk Flaminio, v strede Piazza del Popolo, pochádza z Héliopolisu v Egypte, z chrámu zasväteného bohu Slnka Re. Vytesali ho za vlády faraóna Ramsesa II. Do Ríma ho priviezol cisár Augustus. Pôvodne stál na Circo Massimo. Až v 16. storočí ho pápež Sixtus V. nechal premiestniť sem na Piazza del Popolo, kde sa stal hlavnou dominantou námestia.
Via del Corso vychádza z Piazza del Popolo a meria 1,5 kilometra. Na druhom konci ústi do námestia Venezia. V staroveku bola táto ulica súčasťou Via Flaminia, ktorá viedla na sever Talianska. Dnes je rušnou nákupnou ulicou plnou obchodov. Odbočkami z tejto ulice sa rýchlo dostaneš k stĺpu Marca Aurelia, fontáne Di Trevi a Španielskym schodom.
20. Bazilika Santa Maria degli Angeli e dei Martiri
Posledným z mojich TOP 20 čo vidieť v Ríme je poklad ukrytý pred okoloidúcimi turistami. Do tejto baziliky som sa dostal náhodou. Zvonka nič nenasvedčuje tomu, aká krása sa vnútri skrýva. Baziliku Santa Maria degli Angeli e dei Martiri (kostol Panny Márie Anjelov a Mučeníkov) nájdeš pri Piazza della Repubblica, neďaleko od stanice Termini. Prestavbou časti zrúcanín Diokleciánových kúpeľov na kresťanský chrám poveril v roku 1561 pápež Pius IV. Michelangela Buonarrotiho (1475-1564). V tom čase mal tento významný umelec už 86 rokov. Vstupuje sa od námestia Repubblica. Vstup zvonka je nenápadný a človek by povedal, že to je len nejaká ruina. Po vstupe ho ohromí neskutočne krásny interiér. Akoby sme vstúpili do iného sveta. Nádherná výzdoba, nádherné podlahy, maľby, sochy....
Zaujímavosťou je, že začiatkom 18. storočia pápež Klement XI. poveril astronóma, matematika a filozofa Francesca Bianchiniho, aby vytvoril poludníkovú čiaru, niečo ako slnečného hodiny.
Záver - čo vidieť v Ríme
Rím je skutočne fascinujúce mesto, ktoré nestačí navštíviť len na predĺžený víkend. Aspoň mňa to láka sa sem opakovane vrátiť, pretože sa tu dá stále objavovať niečo nové a nové staré miesta. Uviesť MOJICH TOP 20 obľúbených miest v Ríme je príliš málo na pokrytie všetkého, čo sa tu dá vidieť a navštíviť. Preto navštív toto úžasné mesto, objavuj ho a vracaj sa sem.
Leave A Comment