Zápisky z ciest 1: Samarkand, po hodvábnej ceste

Samarkand, Uzbekistan – Krajiny na hodvábnej ceste ma vždy lákali. Uzbekistan som mal už dlho na mojom cestovateľskom zozname. Návštevu tejto krajiny v strednej Ázii som mal vždy spojenú s dvomi prekážkami : moja neochota vybavovať si víza a príliš drahé letenky. Víza pre Slovákov napokon Uzbekistan zrušil. A v jeden jesenný deň som si všimol, že Turkish airlines predávajú letenky do Samarkandu za pomerne rozumnú cenu. Viac mi nebolo treba. Kúpil som letenku z Budapešti do Samarkandu cez Istanbul. Po kúpe letenky som mohol začať pripravovať plán cesty so začiatkom v exoticky znejúcom meste – Samarkand…      

Samarkand – skorý prílet a ústretový hotel

Lietadlo Turkish airlines pristáva pred piatou hodinou ráno. Z okna lietadla vidím ako sa blížime k pôsobivo nasvietenej budove nového terminálu letiska. Budova terminálu pripomína ohnivého vtáka s rozprestretými krídlami. Pasová kontrola prebieha bez problémov a rýchlo. Dostávam pečiatku do pasu a môžem prejsť k pásu vyzdvihnúť si batožinu. Všimol som si plagáty na stenách, ktoré pasažierom pripomínajú a varujú ich, že dovoz dronov je prísne zakázaný. Kto by o to pokúsil môže skončiť vo väzení alebo s pokutou. V príletovej hale sa tlačí množstvo ľudí. Taxikári zháňajú zákazníkov. Agenti ponúkajú miestne SIM karty.

Presne toto by som si rád vybavil už na letisku. Pristavím sa k stánku spoločnosti Ucell. Je to miestny telekomunikačný operátor. Zisťujem, čo môžu ponúknuť. Pani za prepážkou mi hovorí, že majú akciu 66 gigabajtov dát za 55.000 uzbeckých somov. Hodím to do kalkulačky na konverziu. Vychádza to približne na 4 eurá. Až sa mi to nechce veriť. Pýtam sa sám seba, v čom je háčik. Nepomýlila sa? Ukazuje mi obal karty. Obal potvrdzuje to, čo mi povedala. Akcia 44gb + 22 gb za 55.000 UZS. OK, tak toto určite beriem. Ako je to možné? 66 gigabajtov dát by na Slovensku stálo obrovské peniaze. Odovzdávam pas a následne telefón na výmenu SIM kariet. Celý proces trvá len niekoľko minút. Hotovo! Som úspešne zapojený…

Taxíkom do hotela

Pri dverách z príletovej haly ma odchytí pani, či nepotrebujem taxík. Isteže potrebujem. „Koľko to stojí do centra k Bibi Chanum.“ pýtam sa. Pani povie cenu v uzbeckých somoch. Nemám zamenenú uzbeckú menu. „Dá sa platiť v eurách?“ vyskúšam. „Áno, samozrejme, zaplatíte v eurách a šofér vám vydá v uzbeckých somoch.“ pohotovo odvetí. Cesta bude stáť 60.000 UZS, čo je cca 5 euro. V poriadku, môžeme ísť.

Vonku je stále tma. Budovy v uliciach Samarkandu osvetľujú ozdobné svetlá. Dlhou rovnou ulicou mierime k z letiska do centra starého mesta. Podľa aplikácie Google Maps vidím, že po ľavej strane by sme mali mať areál pôvodného starodávneho mesta Afrosiyob. Cesta netrvá dlho. Ulice sú poväčšine prázdne. Všetci ešte niekde v teple spia. Vonku je dosť chladno. Teplota je určite blízko nuly. Taxikár zastavuje zo zadnej strany areálu mešity Bibi Chanum. „We go by walk.“ hovorí.

Pri plánovaní, kde budem spať v Samarkande, som si vopred zistil, že hotel sa nachádza v pešej zóne. Takže ma to neprekvapilo. K hotelu to nie je ďaleko. Všetky budovy sú tu akési nízke. Maximálne dve poschodia. Zrazu sme priamo pred hotelom Sangzor. Platím šoférovi v eurách. Vydáva mi v somoch. Všetko čestne a presne vracia. Žiadne pokusy o oklamanie zákazníka. Malo by to byť normálne, ale aj tak ma to milo prekapilo. Prvý dojem z Uzbekistanu na jednotku. A to som ešte nevedel, čo ma ďalej čaká…

Veľmi skorý checkin v Samarkande

Hotel je zvonka pekný. Prichádzam na recepciu hotela. Nie je to ani nohy. Určite všetci spia, vrátane recepčného. Sadnem si do kresla a počkám, kým niekto príde. Premýšľam, čo budem robiť. Vonku ešte ani nesvitá a checkin mám mať až o tretej poobede. O malú chvíľku z dverí za recepciou prichádza recepčný. Vstávam a idem sa aspoň poinformovať. Vôbec nečakám, že by som mohol ísť rovno na izbu. Podávam recepčnému pas s tým, že mám tu rezerváciu na najbližšie dve noci. Usmiaty recepčný ťuká do počítača. Rezerváciu našiel. Robí si kópiu pasu. Ešte vypĺňam jedno tlačivo a podpisujem.

Na moje veľké prekvapenie mi rovno dáva kľúč od izby a informuje ma, kedy sú raňajky. Neuveriteľné! Takýto skorý checkin som na svojich cestách ešte nezažil. Izba sa nachádza na prvom poschodí. Pôsobí veľmi priestranne, čisto a čo je pre mňa hlavné, je dobre vykúrená. Vysoko to oceňujem. Na tom kúsku, čo som prešiel od taxíka do hotela som riadne vymrzol. Na sebe som mal len jarnú bundu.

Krátka sprcha, prezliekam sa do pyžama a idem si na pár hodín pospať. Cez okno vidím, ako sa vonku začalo brieždiť. Nastavujem budík na 10:00 hod. Nemôžem tu prespať celý deň. Ráno ma čaká spoznávanie Samarkandu. Samarkand ma pozitívne prekvapil milým prijatím. S úsmevom zaspávam a teším sa na „ďalší deň“.

Samarkand, čajchány a legenda o Bibi Chanum

O desiatej mi zvoní budík. Musím vstať a vypnúť ho. Mám nastavenú takú hudbu, ktorá môže zobudiť aj polovicu hotela. Rýchlo sa dávam do poriadku a vyrážam do ulíc. Prvé moje kroky vedú k mešite Bibi Chanum. Po ceste vidím niekoľko čajchán (čajovní). Neodolám a vchádzam do dvora. Po pravej strane je krytá časť. Pred zimou sa schovám tam. Mladý čašník prináša jedálny lístok. Objednávam si čierny čaj na zahriatie a uzbeckú baklavu. Naposledy som jedol v lietadle a niečo malé mi urobí dobre. Ceny si viac ako priaznivé. Veľký čajník stojí v prepočte len 70 eurocentov, k tomu baklava za 1,4 euro a pekný deň môže začať. V čajcháne som použil výdavok z ranného taxíku. Ešte stále mi zostali nejaké somy.

Pokračujem k najbližšej pamiatke, obrovskej stavbe – k mešite Bibi Chanum. Dnes si však pozriem len vstupný portál zvonku. Ohromí snáď každého návštevníka svojou výškou a majestátnosťou. Napriek zemetraseniam tu stojí už viac ako 600 rokov… Zboku však možno vidieť dosť veľkú prasklinu v múre z tehál. Mešita dostala svoje meno po Tamerlánovej obľúbenej manželke. Legenda hovorí, že architekt sa do panovníkovej manželky zaľúbil. Opovážil sa jej navrhnúť, že mešitu dostavia, až keď mu dá bozk. Tento príbeh neskončil so šťastným koncom. Tamerlán sa o opovážlivosti architekta dozvedel. Architekt skončil nielen na stavbe, ale aj v živote. Bibi za trest dostala závoj, aby viac nepokúšala mužské oko….

Na prvý deň som naplánoval návštevu najkrajšieho námestia v Strednej Ázii.

Samarkand - za klenotom Strednej Ázie

Od vstupného portálu do mešity Bibi Chanum kráčam po ulici Taškentskaya. Všímam si, že všetky budovy sú také nízke. Majú len prízemnú časť alebo maximálne jedno poschodie.  Po stranách sú obchody a niekoľko reštaurácií. Pokračujem až sa ocitnem na širokej ceste. Po ľavej ruke vidím park a po pravej už vidím zadnú časť jednej z medres (škôl). V parku sa nachádza socha dlhoročného prezidenta a diktátora Islama Karimova. Schádzam po schodoch a zrýchľujem krok. Z diaľky mám dobrý výhľad na nádherné kupoly Sherdor medresy. Ešte pár krokov cez priľahlý park. Predo mnou sa vynára jedno z najkrajších námestí v Strednej Ázii - námestie Registan. Najkrajší výhľad mám zo schodov oproti námestiu. Ten pohľad je ohromujúci. Registan tvoria tri veľkolepé symetricky usporiadané medresy - Ulugbekova (z 15. storočia), Tilla Kori a Sherdor medresy (z 17. storočia). Registan v preklade vraj znamená "pieskové miesto". Kedysi to bolo centrom trhov, slávností a verejného života.

Mramorové schody vedú na vyhliadkovú plošinu. Urobím pár fotiek odtiaľ a schádzam po schodoch k zábranám, ktoré ich oddeľujú od samotného námestia. Prístup na námestie zo schodov nie je možný. Užívam si moment, keď mám takmer celé námestia od schodov pre seba. Fotím, točím videá, na telefón, na veľký fotoaparát. Neviem sa vynadívať na jedinečný kumšt architektov a skvost islamskej architektúry. Ako sa dostanem na námestie? Skúsim ísť cez park a obísť areál. Už vidím značku k pokladni.

Tri medresy Registanu

Vstupné pre cudzincov na námestie Registan stojí 65.000 UZS (cca 4,8 EUR, rok 2024). Platím kartou, keďže stále som si nezamenil za miestne peniaze (uzbecké somy). Prechádzam turniket a pokračujem popri múre Ulugbekovej medrese. Na rohu sa týči jedna z jej nádherne zdobených veží. Schválne píšem veža a nie minaret, keďže Ulugbekova medresa bola školou a nie mešitou. Tri medresy Registanu pôsobia na človeka ohromujúco. Hoci svieti marcové slnko, teplota nevystúpila nad 5 stupňov Celzia. Na námestí trochu pofukuje a chlad sa mi dostáva pod kožu. Samarkand ma prívital riadnym chladom.

Ulugbekova medresa

Cez monumentálnu vstupnú klenbu vchádzam do Ulugbekovej medresy. Ulugbekova medresa je najstaršia zo všetkých troch na námestí Registan. Založil ju a dal postaviť Mirzo Ulugbek (1394-1449) v 15. storočí. Miro Ulugbek bol vnukom Tamerlána, po ktorom zdedil jeho rozľahlú ríšu, ale aj astronómom, fyzikom a matematikom. Dverami po pravej strane sa dostávam k schodom vedúcim na jednu z veží. Chlapec pred schodami mi hovorí cenu. Nemám však žiadnu hotovosť, takže výstup sa nekoná.

Smerujem ďalej na štvorcové nádvorie medresy. Rastie tu niekoľko stromov, ktoré sa zatiaľ nezelenajú listami. Na vnútornej strane vysokej klenby stojí pani, ktorá prenajíma tradičné odevy (mužské aj ženské) na fotenie. Po stranách pod klenbami sú maličké dvery. Sú to vstupy do miestností, kde kedysi bývali žiaci, čo sa tu učili islámu, matematiky, fyzike a astronómii. Medresa má aj jedno poschodie. Od vstupu prechádzam na protiľahlú stranu. Vstupujem do medresy.

V súčasnosti sa tu nachádza múzeum zamerané na históriu medresy a samotného Samarkandu. Zaujali ma figuríny učencov v životnej veľkosti. Okrem iných tu je takto spodobnený aj samotný Mirzo Ulugbek. Prechádzam po miestnostiach a čítam jednotlivé popisky.

Medresa Tilla Kori

Z Ulugbekovej medresy, kde som sa aspoň trochu vyhrial, pokračujem k medrese Tilla Kori. Medresu postavili na príkaz emira Jalangtuša Bahadura medzi rokmi 1646 až 1660. Jej názov v preklade znamená Zdobená zlatom.Taktiež sem vstupujem cez nádherne zdobený vstupný portál. Ocitám sa na pomerne veľkom nádvorí. Tilla Kori má krásnu tyrkysovú kupolu. A práve pod touto kupolou sa nachádza mešita. Cez drevené dvere vstupujem dnu. Predo mnou sa otvára nádherný interiér mešity zdobený zlatou a modrou farbou. Strop je dokonalý, ohromujúci, skvost islámskej architektúry. Nedostatok prirodzeného svetla vytvára pocit pokoja. Snažím sa čo najlepšie odfotiť a natočiť strop. Po bokoch interiéru sú obchody a výstava fotiek.

Sherdor medresa

Opúšťam areál Tilla Kori medresy a pred sebou mám ešte v pláne navštíviť tretiu medresu. Medresu Sherdor (čo v preklade znamená Levia medresa) postavili taktiež v 17. storočí, ale o niečo skôr ako Tilla Kori, medzi rokmi 1619 a 1636. Sherdor medresa je jedinečná svojími dekoráciami na fasáde. Nezvyčajné v isláme je vyobrazenie dvoch zrkadlovo symetrických levov loviacich jeleňa, s vychádzajúcim slnkom na chrbte. Slnko má pritom črty mongoloidného človeka. Islám tradične zakazoval zobrazenie živých tvorov. Samarkand a jeho vládcovia si zjavne s týmto až také starosti nerobili.

Ako v predchádzajúcich medresách aj tu vchádzam na rozľahlé nádvorie štvorcového tvaru. Aj tu sú obchodíky s rôznymi suvernírmi. Po stranách sa nachádzajú bývalé izby pre študentov. Vyučovalo sa tu právo, filozofia, astronómi a iné disciplíny. Ako zvonka, tak aj zvnútra je nádherne zdobená keramickými dlaždičkami. Na tejto medrese sa taktiež zaujímavé elegantné kupoly cibulovitého tvaru zdobené dlaždičkami prevažne modrej a tyrkysovej farby.

Bohatá večera a nočný Registan

Slnko pomaly zapadá a mne vyhladlo. Mám na výber z niekoľkých reštaurácií v blízkosti Registanu. Nechcem sa príliš vzďaľovať od tohto námestia. Večer budú medresy určite nádherne nasvietené. Samarkand v tejto časti ponúka množstvo reštaurácii. V neďalekej uličke si vyberám reštauráciu, kde sú prevážne domáci. Aspoň teda podľa vzhľadu usudzujem, že to nie sú turisti. Objednávam si šašlík (grilované mäso na ražni), šalát, samarkandský chlieb, litrovú colu, hranolky a ešte manti (čo su ako naše pirôžky plnené mäsom). Prinášajú mi poriadnu horu jedla. Ťažké je až uveriť, že za také veľké porcie chutného jedla, platím nízku cenu. V účte je pritom zahrnutý aj poplatok za servis...

Keď vychádzam z reštaurácie všade je už tma. Slnko dávno zapadlo za obzor. Cítim sa riadne preplnený jedlom. Musím sa nejako dogúľať ešte na Registan. Našťastie je to len 200-300 metrov. Z vyhliadky vidím ako je námestie krásne nasvietené. Po mramorových schodoch schádzam až k zábradliu. Chcem to vidieť z prvého radu. Po zotmení sa schody poriadnie zaľudnili. Domáci sa tu stretávajú a rozprávajú. Užívajú si výhľad na najkrajšie námestie Strednej Ázie.

Záver - Samarkand

Unavený z náročného dňa sa vraciam na hotel. Musím sa poriadne vyspať. Dnes som väčšinu dňa venoval námestiu Registan a jeho okoliu. Zajtra ma čaká ešte náročnejší program. V pláne mám navštíviť mešitu Bibi Chanum, trhovisko Siyob bazár, mauzóleum, kde sú pochované pozostatky Tamerlána - Gur-e-Amir, a aby toho nebolo málo musím si nájsť ešte čas aj na návštevu nekropole Shah-i-Zinda. Takže do cestovania priatelia 🙂