Čo vidieť v Samarkande

Samarkand mi vždy znel exoticky a magicky ako z rozprávky Tísic a jedna noc. Orientálnou príťažlivosťou a záhadnosťou som si sám pre seba Samarkand vždy zaraďoval k mestám ako Timbuktu, Marakéš alebo Petra. Tie posledné dve menované som už v minulosti navštívil. Tento rok v marci sa mi podarilo navštíviť aj Samarkand. V nasledovných riadkoch sa s tebou podelím o tom najlepšom čo vidieť v Samarkande. 

Stručná história Samarkandu

Na začiatok si Samarkand v skratke predstavíme. Samarkand založili už v 8. storočí p.n.l. a je tak jedným z najstarších stále obývaných miest Strednej Ázie. V staroveku bol súčasťou a centrom územia Sogdiany. Sogdiánci boli šikovní obchodníci. Profitovali zo strategickej polohy na križovatke ciest z Perzie, Číny a Indie. V roku 329 p.n.l. sem pritiahol so svojím vojskom Alexander Macedónsky. Podľa legendy o starovekej Marakande (ako Samarkand nazývali Gréci) povedal, že: „Všetko, čo som počul o Marakande je pravda, až na jednu vec: ukázalo sa, že je krajšia ako som si vedel predstaviť.“. Práve v starovekej Mararkande Alexander Veľký po hádke zabil svojho priateľa z detstva Kleita Čierneho. A práve tu si za ženu zobral Roxanu, dcéru sogdianskeho veľmoža.

V roku 1220 Samarkand vyplienili a zničili Džingischánove vojská. Zničili a vyplienili mesto Afrosiyob, ktoré starovekí Gréci nazývali Marakandou. Afrosiyob tu v tom čase existoval už viac ako 1500 rokov. Táto časť Samarkandu je v súčasnosti archeologickým náleziskom. Pokrýva ho vegetácia. A nie je nič neobvyklým, ak tu uvidíš stáda pasúcich sa ovečiek a kôz. Slávu Samarkandu sa podarilo obnoviť Timurovi Veľkému (alebo zvaný aj Tamerlán, pod týmto menom ho aj ďalej v texte uvádzam), ktorý sa vraj narodil niekde v okolí Samarkandu. Práve Samarkand si zvolil za hlavné mesto svojej rozľahlej ríše. A práve po Tamerlánovi a jeho potomkoch sa zachovali najvýznamejšie pamiatky tohto úžasného mesta.

V súčasnosti je Samarkand tretím najväčším mestom v Uzbekistane (po mestách Taškent a Andijon). Žije tu niečo cez polmilióna obyvateľov. Samarkand je od roku 2001 zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

1. Registan

Ak mám spomenúť miesto číslo 1 čo vidieť v Samarkande, tak nemožno začať žiadnym iným miestom ako námestím Registan. Hovorí sa, že Registan je najkrajším námestím celej Strednej Ázie. Neviem to posúdiť, ale Registan je nádherné námestie. Pohľad na Registan je úžasný z vyhliadky, ktorá sa nachádza priamo oproti námestiu. Priľahlé schody slúžia ako miesto stretávania. Ľudia len tak sedia na schodoch a rozprávajú sa. Zároveň si užívajú atmosféru tohto magického miesta. Výhľad na Registan a jeho tri historické medresy (školy) je zo schodov a platformy nad nimi dokonalý. Námestie ožíva po zotmení, keď spustia svetelnú farebnú show sprevádzanú hudbou.

Vľavo (z pohľadu od schodov) uvidíš Ulugbekovu medresu. Nechal ju postaviť  Tamerlánov vnuk – Mirzo Ulugbek (1394-1449), sultán a veľký vzdelanec. Medresu, ktorá nesie jeho meno, postavili medzi rokmi 1417 a 1420. Vyučovala sa tu okrem iných predmetov aj matematika, astronómia a fyzika. V súčasnosti je súčasťou Ulugbekovej medresy múzeum o vzdelanosti. V priestoroch nájdeš aj drobné suvenírové obchodíky v miestnostiach, kde kedysi študovali alebo bývali žiaci. Taktiež si tu vieš požičať tradičné odevy a odfotiť sa v nich. Po stranách medresy sa nachádzajú dve veže (minarety), ktoré sa zreteľne nakláňajú. Na jeden z nich vieš za malý poplatok po schodoch vyliezť a mať tak celý Registan ako na dlani.

Medresa v strede je Tilla Kori. Postavili ju medzi rokmi 1646 až 1660. Súčasťou medresy Tilla Kori je aj mešita s nádherným zlato-modrým stropom. V medrese sú taktiež obchody so suvenírmi.

Napokon vpravo sa nachádza Šerdor medresu, známa aj ako tzv. Levia medresa. Svoju prezývku dostala podľa vyobrazenia levov na jej priečelí. Aj keď vyzerajú skôr ako tigre. Levy zobrazili ako lovia jelene. Z ich chrbtov vykúka tvár s mongoloidnými črtami. Celé toto zobrazenie je zaujímavé tým, že islám zakazoval zobrazovanie zvierat a ľudí. V Samarkande zjavne neboli v zobrazovaní zvierat až takí striktní. Šerdor medresu stavali od roku 1619 a dokončili ju v roku 1636.

dĺžka návštevy:             cca 2 až 3 hodiny

2. Mešita Bibi Chanum

Ďalšou pamiatkou, čo vidieť v Samarkande je mešita Bibi Chanum. Podľa legendy túto mešitu dala postaviť čínska Tamerlánova manželka Bibi Chanum, kým bol na cestách. Architekt sa vraj do nej zaľúbil a odmietol dokončiť prácu na mešite, pokiaľ ho Bibi Chanum nepobozká. Keď sa o tomto nehoráznom správaní dozvedel Tamerlán, nechal architekta popraviť a ženám odvtedy prikázal nosiť závoj, aby nepokúšali iných mužov.

Kedysi patrila mešita Bibi Chanum k najväčším mešitám islámskeho sveta. Peniaze na jej postavenie získal Tamerlán z koristi v Indii. Kupola hlavnej budovy mešity Bibi Chanum dosahuje výšku až 41 metrov a vstupný portál siaha do výšky 38 metrov. Mešita sa čiastočne zrútila po zemetrasení v roku 1897. Zrekonštruovali ju až v rokoch 1970s.

Odporúčam návštevu tejto pamiatky hneď po otvorení. Na lavičke na nádvorí si sadni, užívaj si príjemný pokoj a započúvaj sa do spevu vtákov. Niektoré sa dokonca zahniezdili priamo v budove samotnej mešity. Do samotnej mešity sa nedá dostať cez obrovskú drevenú mrežu. O nič však neprídeš, keďže mešita je krajšia zvonka ako zvnútra.

Výhľad z mešity Hazrat Chizr

Veľmi pekný výhľad na mešitu Bibi Chanum a Siyob bazár je od meštiy Hazrat Chizr. Práve v tejto mešite leží aj Islam Karimov, ktorý vládol Uzbekistanu dlhé roky po rozpade ZSSR.

dĺžka návštevy:      cca 30 minút až 1 hodina

3. Gur-e-Amir

Trochu od centra mesta, ale taxíkom alebo pešo (za cca 20 minút) sa dostaneš k ďalšej úžasnej pamiatke čo vidieť v Samarkande , a to k mauzóleu Gur-e-Amir.  Postaviť ju dal Amir Timur (Tamerlán) v roku 1404. Keď sa v zime roku 1405 Tamerlán pripravoval na inváziu do Číny, na území dnešného Kazachstanu náhle zomrel. Tamerlán mal byť pôvodne pochovaný v meste Šahrisabz. Avšak priesmyky cez hory smerom do Šahrisabzu boli nepriechodné. Preto ho pochovali v Samarkande.

V hrobke Gur-e-Amir spí večným spánkom spolu so svojimi 2 synmi a 2 vnukmi (jedným z nich je Mirzo Ulugbek). Sovietsky antropológ Michail Gerasimov otvoril krypty v roku 1941. Výskum potvrdil, že Tamerlán bol na svoju dobu vysoký. Meral cca 170 cm. Taktiež sa potvrdilo, že bol chromý na pravú nohu a pravú ruku (v dôsledku zranení, ktoré utrpel ako 25-ročný). Gerasimov podľa nájdenej lebky v hrobe Tamerlána dokonca zrekonštruoval jeho podobu. Potvrdilo sa, že mal mongoloidné črty.

Legenda o Tamerlánovej hrobke

Hovorí sa, že Gerasimov v Timurovom hrobe našiel nasledovný nápis: „Ktokoľvek otvorí moju hrobku, bude porazený nepriateľom, ktorý je hrôzostrašnejší ako ja“. Nasledujúci deň 22. júna 1941 Hitler zaútočil na Sovietsky zväz.  Kamene v tvare rakiev sú len značky. Pozostatky sú umiestnené v komore pod nimi. Tamerlánov hrob je v strede a tvorí ho tmavozelený nefrit.

Náhrobné kamene sa nachádzajú v ústrednej časti hrobky pod veľkou kupolou. Hrobku vyzdobili od spodu až po vrch kupoly zlatou farbou. Po stenách sú zlatým písmom vyobrazené citácie z koránu. Okolo náhrobkov je kamenný múrik. Bezprostredne k náhrobkom sa nedostaneš.

dĺžka návštevy:              cca 1 až 2 hodiny

4. Shah-i-Zinda

Obľúbeným miestom miestnych na výlet je nekropola Shah-i-Zinda, v preklade z perzštiny Žijúci kráľ. Bohatí ľudia si tu stavali nádherne zdobené mauzóleá už od 11. storočia až po 15. storočie. Cudzinci platia vstupné vo výške 40.000 somov (cca 2,92 Eur). Dostaneš sa sem pešo od Siyob bazáru a Bibi Chanum. Shah-i-Zinda som zažil za tmy, keď som tu bol praktický sám. Cez deň tu prúdia davy ľudí.

dĺžka návštevy:           cca 1 hodina

5. Siyob bazár

Len pár krokov od mešity Bibi Chanum nájdeš rozľahlý trh – Siyob bazár. Predáva sa tu tovar od výmyslu sveta. Rád sa len tak prechádzam miestnymi trhmi. Ak aj teba baví sledovať  rôzneho ovocia a zeleniny, precítiť vône rôznych korenín, alebo len tak sledovať miestnych ľudí, ako sa jednajú o cene, určite Siyob bazár nevynechaj pri návšteve Samarkandu. poblúdiť cez trh s koreninami, cez trh s ovocím a zeleninou až po rôzne nástroje do domácnosti.

dĺžka návštevy:            cca 1-2 hodiny

6. Múzeum a mesto Afrosiyob

V severovýchodnej časti Samarkandu na okraji starého mesta Afrosiyob sa nachádza múzeum rovnakého názvu. Budovu múzea navrhol arménsky architekt Bagdasar Arzumanyan a otvorili ho v roku 1970. Najväčšou zaujímavosťou sú fresky zo 7. storočia nášho letopočtu, ktoré pochádzajú zo starého paláca. V čase ich vytvorenia sa toto územie nazývalo Sogdiana a vládli tu sogdiánski panovníci. Fresky vykopali v Afrosiyobe v roku 1965 a premiestnili ich do múzea. Jedna z malieb zobrazuje sogdianskeho kráľa Varkhumana (650-670 n.l.), ktorý prijíma zahraničných diplomatov. Čínski vyslanci vládcovi prinášajú dary vrátane hodvábu. Ďalšie fresky zobrazujú lov na divé zvieratá, a ďalšie zasa ľudí cestujúcich na ťavách, slony, ale aj kačky (symbol hojnosti).

Po prehliadke múzea pokračujme do archeologického komplexu Afrosiob. Cez bránu sa dostaneš na trávnatú vyvýšeninu. Všade vôkol sú malé kopčeky a miesta, kde sa zjavne v rámci výskumu kopalo. Miesto, kde sa našli sogdiánske fresky, označili informačnou tabuľkou. Kedysi slávne starovké mesto vystriedali stáda pasúcich sa oviec. Prechádzkou sa postupne dostaneš až k východu pri mešite Hazrat Chizr.

dĺžka návštevy:                   1 až 2 hodiny

Čo vidieť v Samarkande – záver

V tomto článku som uviedol moje TOP miesta, čo vidieť v Samarkande. Perla na hodvábnej ceste, ako Samarkand často označujú, ponúka toho viac. Napríklad veľkú sochu Timura Veľkého, ktorá je neďaleko mauzólea Gur-e-Amir. Ďalej tiež Ulugbekovo observatórium, z ktorého sa nám veľa nezachovalo. Taktiež sa v Samarkande údajne nachádza hrob proroka Daniela.  Ďalšie informácie všeobecne o cenách dopravy, ubytovania a jedla v Uzbekistane sa dočítaš viac v mojom blogu Koľko stojí dovolenka na vlastnú päsť v Uzbekistane.